vplyvy vonkajšieho prostredia naň v podobe či už rôznych oparov, akýchsi vzdušných závojov ... . Je na ňom niečo, čo už oddávna priťahuje moju pozorosť. Akosi sa nemôžem zbaviť dojmu, že je zahalený rúškom tajomstva.
Či som sa pri tejto myšlienke pristihla práve aj dnes podvečer vonku či práve teraz pri pohľade z okna. Stále namňa pôsobí tým istým dojmom, rovnakiou silou. Bude mať zrejme svoju moc. Nechcem aby to vyznelo ako klišé ale na chvíľu som si pripadala ako v rozprávke. Áno, presne tak boli podaktoré scény znázorňované.
No a s postupným zapadaním Slnka naberá na vážnosti. Pohľad naň mám veľmi rada. Iste, aj brieždenie má svoje čaro. Večer mi tento prírodný jav príde ale predsa len o niečo silnejší. Je mi jasné, že to môže byť spôsobené už aj celkovou únavou, trebárs, že si v takých chvíľach akosi viac všímam veci tohto charakteru. Možno. Alebo aj nie.
Nech už tento môj pocit spôsobený čímkoľvek, neviem sa naň ani za nič vynadívať. Podobne ako aj teraz.
Helena Michlíková