čiže mobil a cvak. Ten pohľad stál za to. Nemala som čas ani nič iné- ako som už skôr predznamenala, tým pádom som ani nevyšla na balkón, len rýchlo-rýchlo ho zachytiť. Po následnom pohľade na záber som sa zase raz presvedčila, že je niečím výnimočný. Je síce možné, dokonca to aj pripúšťam, že mu prisudzujem viac než je skutočnosť, mňa však nepresvedčí nikto. Týmto predslovom som sa veľkou okľukou dopracovala k meritu veci. Aj cez pevný materiál, v tomto prípade sklo, je dostatočne viditeľný, sú na ňom dokonale vidieť krátery a jeho vplyv sa ani v najmenšom nemierni. Neubúda mu na jeho sile, majestátnosti, pôsobení, rozmeroch ani ničom inom, o čom asi ešte ani osobne netuším, nemám ako. Až tak ďaleko som sa ešte neprepracovala a to ho "skúmam" už nejaký ten čas. Dalo by sa to rátať na roky. Naozaj nepreháňam. Je pre mňa natoľko tajomný, že som si zadovážila hneď niekoľko publikácií a nepredpokladám, že je ich počet v tejto chvíli konečný. Veď aby aj. Kým sa nedozviem čo a ako, kým mi o ňom niekto neposkytne dôkazy, ktorým budem aj ja osobne prikladať váhu, dovtedy ma bude fascinovať. A to nie len svojou farbou či leskom.
Ak by som sa predsa len niekedy dopracovala k novým faktom, skutočnostiam, som pripravená sa o nich s Vami podeliť.
Helena Michlíková