by sme sa asi aj tak nedali, prebiehalo by to však inak. Keď som prišla, bol už v plnom prúde. Lenže, ak som chcela zostať čo najdlhšie, nemohla som prísť hneď na oficiálny začiatok. Už počas príchodu na námestie som začala strtetávať kopec kamarátov. No a zrazu sme so Zuzkou uvideli Kesha, nášho spoločného kamaráta. Od tejto chvíle sa prejav trávenia koncertu od základov zmenil. Zvítali sme sa ako keby sme sa nevideli ja neviem ako dlho. A veď ani neviem koľko je tomu...
Tak sme sa zo seba navzájom tešii že sme si išli dať hneď po príchode kávu. Povedali sme o sebe každý čo má nové, prešlo pomyselné kolečko a všetci traja sme sa navzájom poinformovali ako sa veci majú- mám pocit, že sme kapely v pozadí počúvali len na pol ucha. Nebolo to ale úmyselne. To nie. To by sme si nedovolili. Speváci a speváčky nám prišli zahrať bez nároku na honorár, spropagovali ochorenie muskulárna dystrofia, poinformovali okoloidúcich ako môžu pomôcť. Milana Zimnýkovala, ktorý sa ujal moderovania, som obdivovala. Naučiť sa toľko presných informácií, údajov a číslo, na ktoré môžeme posielať darcovské esemesky, opakovvať to spamäti X-krát po sebe bez jediného zaváhania, zádrhelu, to chce ozajstnú dávku profesionality.
SMS v tvare DMS MOTYL na 877
Ani sme sa nenazdali a začalo sa stmievať, čo značilo blížiaci sa večer. Aj preto som sa išla, aspoň na minútku, porozprávať ešte s pár ľuďmi a pomaly sme sa rozlúčili a vybrali domov.
Koniec koncov sa o mesiac znova stretneme na Tvorivom tábore na Duchonke v Penzióne Slniečko. Tak mi neostáva než si priať aby nám vyšlo počasie a názov penziónu dostál svojho názvu.
Helena Michlíková