dátum jej konania, som nebola celkom vo svojej koži. Zuby- to je pre mňa kapitola sama o sebe. Nikdy som s nimi nemala problémy. Nikdy, len v druhej triede, keď sme išli na povinnú prehliadku a zistili mi, že budem musieť nosiť strojček. Predtým bolo treba ešte vyriešiť jeden problém. No a dlho-dlho nič. Až teraz, po X rokoch som sa ocitla na dentálnej hygiene po tom, čo som mala za sebou zákrok u zubára. Tú je potrebné absolvovať cca raz za 6 mesiacov. Veľmi som sa obávala, mám pred zubármi a lekármi vo všeobecnosti rešpekt. Po vysvetlení, čo a ako mi bude hygienička robiť, som sa hlbšie zaryla do kresla a čakala som, čo sa bude diať, čo bude nasledovať. Nič iné mi vlastne ani neostávalo. Celkom som si nevedela predstaviť ako to zvládnem, keďže sa poznám. Dobre viem ako na isté situácie reagujem, ako na ne reaguje moje telo. Čiže aj ja. Postupne som sa vďaka prítomnosti kamarátky v ambulancii prestala až tak prehnane báť. Zrazu mi slečna dentálna hygienička povedala, aby som sa uvoľnila, že mi pustila aj relaxačnú hudbu- ako podmaz. Neviem si predstaviť, že by mi inde vytvorili také podmienky. Kamarátka sa len pousmiala a spomenula len tak mimochodom: " A to si ešte predstavte, aký by ste mali kľud, keby ste Helči pustili Elán. Neverila som, stalo sa tak a ja som sa cítila od tej chvíle ako doma pri chvíľach oddychu, ktoré si práve púšťaním Elánu spríjemňujem. Vtedy som obrátila svoju pozornosť na pesničky, jemne som si ich pohmkávala a na bolesť som až tak nemyslela. Ani neviem ako a zrazu mi povedala, že hotovo. S úľavou som si vydýchla. Následný pohľad do zrkadla ale stál za to. Doprajem ho každému.
Helena Michlíková