Elán 50

Autor: Helena Michlíková | 27.10.2018 o 21:22 | (upravené 27.10.2018 o 21:37) Karma článku: 2,84 | Prečítané:  165x

Ako by to bolo, keby som tam chýbala ,keby som nešla na koncert k 50. výročiu skupiny Elán. Ja, verná elánistka. Nuž, aj tentokrát, síce ma to stálo istú námahu ale aj nervy,sa to podarilo a dokázala som sa na bratislavský koncert

na zimnom štadióne Ondeja Nepelu dostať, nejakým spôsobom dopracovať. Nervy v tom zmysle, že pri naklikaní TicketPortalu už bol niekoľko týždňov, keď nie mesiacov, vypredaný. Našťastie som zachovala aspoň čiastočne rozvahu a chladnú hlavu, trpezlivosť nevynímajúc a jedného dňa som na stránku TicketPortalu zavítala znova. A hľa čo tam nevidím, boli tam zrazu nejaké voľné miesta. Ešte, že som nezaváhala a behom sekundy som na jedno z nich klikla- v nasledujúcich minútach by mi ho niekto určite vyfúkol. To bolo radosti. Už som si v duchu začala nahadzovať predstavy aké to asi bude. Síce ich atmosféru už poznám, predsa len- jednalo sa o výročie. Už pri prejazde mestom sme mali s kamarátkou problémy, dôvodom boli dopravné obmedzenia z dôvodu návštevy francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona. Chodievame, vždy tomu tak bolo, ale našťastie na podujatia ale aj všelikde inde, s veľkou čadovou rezervou, čo nám tentokrát raz zasa hralo do kariet. Miesto na parkovanie sme ani nedúfali, že nájdeme. Už sme si robili záložný plán, Plán B. Ako sme sa pomalu posúvali, zbadali sme jedno voľné pri športovej hale. Nebolo nám viac treba- šup ho tam. No a teraz už s kľudom hor sa na koncert. S kľudom- to mi akosi k danej atmosfére nesedí. Ale dobre. Beriem to tak, že sme boli spokojné, že sme zaparkované, nakoniec ani nie tak ďaleko od štadióna. 

Pri vstupe na nás v sekunde dýchla atmosféra koncertu. Už už sme si začali pohmkávať melódie. Začali hrať 3 min po 20. Ani som tomu nemohla uveriť, predpokladala som, že sa začiatok posunie najmenej o 20-30 minút. 

Postupne sa celý štadión dostal do varu. Atmosféra bola zodpovedajúca takému jubileu. 

Jožo, Jano, Vašo a Peter postupne odohrali jeden hit za druhým. Po celý čas sme spievali s nimi. Ich piesne pozná nielen moja generácia. Mala som si možnosť všimnúť, že aj o niečo starší a našli sa aj nejakí dorastenci. 

Keď prišla na rad Voda, čo ma drží nad vodou, celý štadión stíchol, následne sme sa so "susedmi " dokonca chytili za ruky a hýbali sprava doľava a naopak v rytme ako pri vzácnych vážnych či menej vážnych príležitostiach. Veď sa vlastne o takú aj jednalo. 

Po príchode domov som ani nemohla zaspať- tak plná dojmov a zážitkov som bola. A stále som. 

Ďakujeme :-D Elán

Fotka Heleny Michlíkovej.

Fotka Heleny Michlíkovej.                                                                                                                                                                     Helena Michlíková

       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ja si tú hodnosť zaslúžim. Fenomén z Danka urobili výložky

Brbty mimo kamery nerobí, tvrdia jeho známi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico prosíka Lajčáka... a potom ho zrazu zostrelí

Fico sa pridal ku konšpirátorom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.


Už ste čítali?