čo spolu vytvára akúsi atmosféru. Atmosféru okolo nás, atmosféru v tej-ktorej situácii, atmosféru miesta... Od našich myšlienok sa vo svojej podstate odvíja nasledujúci dej.
Vieme sa pri nich uvoľniť, zamyslieť, či pozastaviť nad niečím, nie je teraz podstatné, nad čím konkrétne. Nad niečím. Nech je to čokoľvek. Nech sa už jedná o čokoľvek.
V detstve sme mali, samozrejme, o veciach, celkom iné predstavy. Detskými očami je všetko akési krajšie. Ony nič neriešia. Zatiaľ. Čo je dobre, pretože čím budú starše, tým sa im bude svet ukazovať vo svojej pravej tvári. Z čoho určite radosť mať nebudú.
Keď ich už nemáme ani my- teda,v dnešnej dobe. Osobne sa k tomuto pohľadu hlásim.
Kľudne si môžeme predstavovať aké by to bolo krásne alebo niečo na tento spôsob- keby- ale...
Chcela som byť dnes už konečne optimistickejšia, lenže sa to, žiaľ, vôbec nedá. Môžeme si niečo predstavovať, následne sa to zmení a naše predstavy sú ta tam.
Helena Michlíková
