odvahu vyjadriť za istých okolností. Všetci dobre poznáme dôvod. No a niekde hlboko v nás si naivne myslíme, že ho nikto neprečíta, nerozpozná, nepríde na skrytý význam našich slov, viet, ktoré mali byť vlastne uvedené len v náznakoch. Nech si každý urobí svoje vlastné závery. Nájde v nich to pre neho najdôležitejšie. To, čo on, ona, v ňom chce vidieť, čítať. Následne možno aj pochopiť. Vyznať sa v obsahu, prečítať správne tézu.
S informáciami by sme sa preto nemali zahrávať, vypúšťať ich z úst len tak- mimovoľne, bez rozmyslu. Nie vždy nás totiž musia pochopiť, porozumieť tomu, čo sme vlastne chceli prezentovať.
Je veľmi smutné, že práve pre takéto niečo museli zomrieť dvaja ľudia. Dvaja ľudia, ktorí mali život ešte len pred sebou. Čím tak svetoborným sa previnili ? Prečo museli odísť z tohto sveta tak násilne ?
Po dnes deň máme stále prachmálo informácií. No konečne som sa priblížila k light motívu dnešného príspevku. Ako ale vidím, len veľmi vzdialene, doslova by sa dalo povedať, okrajovo.
Informácie. Potrebujeme ich v podstate všade. Pri všetkých činnostiach, akciách, atď. ...
Potrebujeme sa dozvedieť bližšie podrobnosti, konkrétnejšie informácie, údaje, pomocou ktorých sa k danej problematike istým spôsobom priblížime. Pochopíme ju. Samozrejme, že to nie je možné za každých okolností. Ale predsa. Čím viac vieme, tým sme múdrejší a dokážeme sa lepšie zorientovať.
Nedá mi ale musím sa vrátiť k Jankovi a Martinke. Janko zistil priveľa na to, aby to dokázal, dokázali dotknutí prekúsnuť. Aby sa cez to len tak bez povšimnutia preniesli.
No a práve tieto skutočnosti ho aj s jeho snúbenicou stáli život.
Pôjdeme do ulíc toľkokrát, koľko bude treba. Kým sa tento ohavný čin neobjasní.
Dosť bolo ! ...
Helena Michlíková