to aj zabrať. Ani nie tak spojenie troch záležitostí ... Jednalo sa o psychické vstrebanie. Nasýtenie. Prežitie a uvedomenie sa jeden druhého navzájom.
Po dlhom čase k nám pricestovali moji krstní. To bolo príprav. Chcela som, aby bolo všetko prinajmenšom dokonalé, každá jedna maličkosť zapadla do inej - podobne ako sa to deje pri skladačke. Vyšlo to. Dokonca tak veľmi nad moje očakávania- a to som ich teda až také malé nemala. Sama som tomu vlastne ešte pár hodín po ich odchode neverila.
Síce som sa pokúšala aj štípať, nič v danom momente nezaberalo, nefungovalo ako malo. Ako za normálnych okolností. Snívam a či bdiem ?
Vianoce sme nestrávili spoločne. Inak tomu ale bývalo v časoch môjho detstva. Vtedy sme sa stretávali často, každé letné prázdniny som zaslúžene oddychovala na Severnej Morave pri rieke Bečvě. Nie je to Dunaj ale voda nepustí. Obavy a rešpekt sa pri veľkosti riek nemenia. Tá jej sila je priam zdrvujúca.
Keďže sme mali na seba navzájom pomerne málo času, vezmite si, že sa jednalo v podstate o cca 28 h, snažili sme sa ich využiť naplno. Vyplniť ten čas užitočne a pritom nepremárniť ani minútu.
Včera sme boli vlastne len doma, trávili sme chvíle rozprávaním. Mali sme si toho tááák veľa čo povedať. No a dnes sme sa vybrali na spoločný obed. Také zavŕšenie.
Mám pocit, že by nám na všetko bol aj týždeň málo. Krstní sa nezdajú. Doniesli mi plátna, tempery, acryl, olejové farby Mánes. To pre istotu. Aby som sa nenudila. - Pri písaní týchto pár riadkov ich už mám aj vyskúšané.
Ešte som zabudla dodať, že ani Valašské frgály nemohli chýbať. Veď aké by to bolo bez nich ?
Som nesmierne rada, že prišli. Aj touto cestou by som sa im chcela ešte raz poďakovať.
Helena Michlíková
