na nich začali pracovať, som sa cítila inak ako zvyčajne. Možno pri tom zohrala svoju úlohu práve daná téma, možno niečo iné. Rozhodne som sa ale do nich pustila s vervou, chcela som ich namaľovať čo najvernejšie. Čo bolo v mojich silách a možnostiach. Farebne som si prišla na svoje, modrá- moja obľúbená. Ešte keď sa môžete realizovať v jej rôznych odtieňoch a kombináciách...
Mali sme isté vzory. Zvolila som si tento, pretože je na ňom vlna dominantná. Čo bolo vlastne aj témou celého kurzu. Ani mi nenapadlo pridávať na plátno skaly. Podľa môjho názoru by sa tým mohla majestátnosť vĺn vytratiť. Alebo ustúpiť do úzadia. I keď by nemusela. Stačilo by len zvoliť vhodnú sýtosť jednotlivých farieb. No ja som sa rozhodla pre tento variant.
Na víkend som si nemohla zvoliť lepší program. Včera bolo nepríjemne. Aj tak by som nemala nijakú exteriérovú aktivitu. Takto som ten čas využila naplno a ešte s takým umeleckým vyžitím.
Je to olej, obrázok bude schnúť ešte pomerne dlho. Neprekáža mi to však. Vo všetkej skromnosti mám za to, že sa mi celkom vydaril. Dovolím si to tvrdiť aj z dôvodu, že bývam s výsledkami mojich prác dosť často nespokojná. Niekedy až veľmi.
Ešte treba domyslieť farbu rámu. Vidím to ale na striebornú.
V nej by mala moja morská vlna hrať prím.
Helena Michlíková
