krajín či štátov sveta. Tešila som sa na tento program, mala som za to, že si vychutnám nádherné prejavy jednotlivých krasokorčuliarok, ich kostýmy. Tie ma zaujali už pri predchadzájucich súťažiach. Musím skonštatovať, že sa bolo aj nebolo na čo- koho- pozerať. Jedna išla mimo hudobný podmaz, viem, ľahko sa mi kritizuje, mohla by mi zasmečovať, nech sa na ľadovú plochu postavím a odjazdím namiesto nej. A že potom nech sa ozývam. Inej sa nevydarila jazda podľa jej predstáv, aspoň čo som mala možnosť vyčítať z jej tváre. Ďalšia zas niečo iné, atď...
To ale nie je to, čo ma najviac zarazilo.
Po jazde Nicol Rajičovej sa na ľadovú plochu postavila Caroline Costner. Nemám pocit, že by mala lepšiu jazdu ako Nicol. Takisto urobila niekoľko chýb, mala občas umelý výraz tváre. Samozrejme, mohlo a asi to aj bolo spôsobené koncentráciou na ďalšie prvky, skoky, variácie. Ale pri hodnotení som ostala v nemom úžase. Od arbitrov dostala viac bodov. Prečo ?
Čím to je ? Tým, že je považovaná za 1. v ženskom krasokorčuľovaní, že je na výslní už niekoľko rokov a stále vyhráva, má "vždy dokonalú jazdu"?
Naozaj tomuto hovoríme Fair Play ? Kde sa vytratila súdnosť? Kde je nejaká objektívnosť? Prečo musí vyhrávať jej meno a nie výkon ?
Po vyhlásení známok som vypla prijímač. Za takýchto okolností už vôbec nemám chuť sledovať krasokorčuľovanie. Škoda, dokázala som sa inšpirovať farebnými kombináciami aj hudbou.
Tak nič, budem Nicol držať palce v ďalších súťažiach, majstrovstvách, či už sa bude jednať o ME alebo MS.
Helena Michlíková