Tieň, ktorý strom sám vytvoril. Vlastne nie tak celkom. S týmto javom je úzko prepojené svetlo. Doslova je jeho súčasťou, nevyhnutnou súčasťou. Bez svetla by nebol tieň. Vytvára dojem akéhosi prázdneho priestoru. No iba na prvý pohľad. Pri bližšom preskúmaní si máme možnosť všimnúť, že ten priestor vlastne prázdny nie je. Vypĺňajú ho atómy.
Pri svetle sa nám aj svet v globále zdá akýsi krajší- dovolím si to tak povedať. Farby vystúpia do uhla našej pozornosti, našeho vnímania, do popredia. Nie ako je tomu počas noci, keď sa všade okolo nás rozprestiera čierno-čierna tma. V podaktorých rozprávkach sa pomocou nich strašia deti. Nevidím na tom nič vtipné. Zakrádajúci sa tieň... to je úvod, ďalej sa už autor rozpíše o všelijakých nešťastiach a hneď je po spánku.
Keďže medzi moje záľuby patrí aj fotografovanie, mám zachytených hneď niekoľko objektov s tieňmi. Hodili sa mi do celkovej koncepcie. Rada s nimi pracujem. Dokážem sa pri nich realizovať.
Tu je síce zastúpený v minimálnej miere ale predsa.
Helena Michlíková