ktoré nám pri bližšom, detailnejšom prebádaní môžu veľa napovedať. Lenže my sa tvárime ako Ja nič, ja muzikant. Je nám všetko ľahostajné, nezaujímame sa o veci, dianie okolo nás, v globále nás veľakrát nezaujíma ani naše najbližšie okolie.
Popritom si často nahovárame isté veci, ktoré v konečnom dôsledku ani pravdou nie sú. Len si ich z nejakého nepochopiteľného dôvodu vysvetľujeme po svojom. Vôbec nás nezaujíma, či to je pravda. No a, samozrejme, že ich v takomto prípade aj takýmto spôsobom prezentujeme ďalej.
Alebo systém Jedna pani povedala. Typickým príkladom sú vymyslené príbehy. Nepravdivé opisy, charakteristiky ľudí, do ktorých nám v podstate nič nie je. Následne prichádza k rôznym nedorozumeniam. Nedokážeme si veci medzi sebou normálne vydiskutovať, v kľude sa porozprávať, rozdebatovať problém. Prichádzame pritom o priateľov.
Uvedomujeme si túto skutočnosť ?
Netreba za každú cenu hrotiť situáciu. Úplne by stačil Nádych-výdych a hneď by sa nám rozjasnilo. Snáď.
Helena Michlíková