Písať môžeme kdekoľvek, kedykoľvek. Jednoducho sa len tak pohrávať so slovom ako takým, rozvíjať našu fantáziu či len zhromaždiť už vopred známe fakty. A to takým spôsobom, aby sa k nim dostala čo najširšia verejnosť, nech sa dostanú do jej, čiže našeho povedomia. Treba mať v sebe aj istú dávku trpezlivosti, lebo kým nám niečo rozumné napadne, prebehne nám v hlave nespočetné množstvo iných slovných spojení či fráz, pomocou ktorých by sme sa tiež mohli svojím spôsobom vyjadriť.
Slovo. Slovo to je mocná zbraň. Jedným jediným môžeme inému človeku ublížiť, naopak sa ním dá aj polichotiť.
Knižnice sú plné všakovakých kníh, kníh od výmyslu sveta a každá jedna z nich je v podstate vyskladaná zo slov. Tie dovedna tvoria vety, tie zase celé príbehy, atď. ...
Je v nich zastúpené aj početné množstvo brakov, treba byť teda pri výbere poriadne obozretný. Nevyberať si knihu len pre jej obal. Môže klamať. Nachádzajú sa v nich aj rukopisy alebo iné vzácne materiály, po ktorých by sme mali siahnuť. Nastane čas, keď sa dozvieme dôvod.
V podaktorých knihách sa jedná o cesty do minulosti, čo je takisto veľmi poučné čítanie.
Autorom stačí keď sa dokážu so slovami pohrať.
Slovo ako také môže ublížiť, ničiť ale aj potešiť či dodať odvahu.
Je vydaných množstvo knižných zbierok, ktoré sa vo svojej podstate slovom zaoberajú v hlavnej línii. Treba sa vydať aj na exkurzy do podaktorých statí, s ich pomocou dokážeme následne pochopiť niektoré súvislosti.
Helena Michlíková