Čo iné by mi asi tak napadlo, kam by ma viedli moje kroky, ak nie na hrisko Pekníkova. Zažila som si tam toto už až-až. Tak som si povedala, že moje exteriérové maľovanie odštartujem práve tam. Pekne som sa rozložila na lavičke. Tú som si ale musela vopred s rozmyslom vyhliadnuť. Kde to bude najlepšie, kde sa mi bude najlepšie maľovať, odkiaľ budem mať na môj objekt najlepší výhľad, uhol. Nakoniec mi to až tak veľa času ani nezabralo.
Usadila som sa, postupne som si zoradila plátno, farbičky, neodmysliteľný pitný režim v podobe minerálnej vody Rajec. No a asi by som už aj mohla začať- povedala som si. Rozhliadla som sa okolo seba- potom ešte raz, dvakrát a vtedy to prišlo. Skúsim plochu ihriska aj s okolím. To znamená s okolorastúcimi stromami a oproti postavenými domami.
Ešte sa mi tam žiadala vyhliadka, posed. Tak som ju do obrázku nakoniec aj zakomponovala.
Je to moja prvotina, vlastne zatiaľ len v podobe skica. Neviem, či ju dokončím ešte dnes alebo vyčkám do zajtrajška. Rátalo by sa mi, keby som ho mohla dokončiť tak ako dnes- vonku, na čerstvom vzduchu. Na zajtra ale hlásili dážď, tak si buď počkám alebo mi nič iné než interiér neostane.
Helena Michlíková