ešte potrápila, nebolo celkom jasné, či to naša flóra zvládne. Síve oneskorene ale predsa len sa kvietky ba aj stromy obsypali pukmi. Našťastie. Mám vždy pri pohľade na ne neskutočne blažený pocit, dodávajú mi toľko životnej energie.
Keď sa ale na chvíľu predsa len zastavím pri 1.máji ako sa oslavoval v minulosti... no radšej asi ani nie. Chodili sme do sprievodov, mávali vlajkami. Veď sa Vám to asi tiež vybavuje. Také umelo vyvolané burácanie davov, niečo strašné.
No a nazad do reality dnešných dní. Akosi sa dnes ale aj to počasie ukľudnilo, vyšlo slnko, bolo príjemne. Aj keď sa vietor ešte občas ohlásil.
Vyšla som si teda na prechádzku, všade navôkol vládol zvláštny pokoj. Ako keby si to aj príroda uvedomovala, mala niekde hlboko zakorenené. Že to jednoducho k tomuto dňu patrí, hodí sa to k nemu. Bola som sa prejsť, hodinka mi na opálenie úplne stačila. Po príchode somov a pohľade do zrkadla som sa v tom len utvrdila. Nesmiem to ešte preháňať, nie je leto- mala by som si voľačo ponechať aj preň. Hádam nebudem po plaveckom výkone ležať pri bázene celý čas len pod slnečníkom. Energiu sa chystám čerpať aj vtedy. Tak si dávam načas. Veď ako sa aj zvykne hovoriť: pomaly ďalej zájdeś.
Helena Michlíková