v piatok som si zaznačila okrem iných dní aj stredu. Dokonca som sa na lístok ešte párkrát obzrela, prekontrolovala som to, či som sa tam zaznačila správne. Veď pri toľkej radosti som sa mohla kľudne pomýliť a zaznačiť sa na iný deň, prípadne, nebodaj, pod iné meno. Našťastie to bolo správne. Bolo a stále je dnes nádherne, tak som tým pádom vyšla z domu o niečo skôr, že sa predtým ešte prejdem. Nech mi viac chutí. Tak sa to aspoň hovorí.
No a teraz - už celá spokojná, som sa pri návrate otáčala za Slnkom, mala som už čas, nebolo treba prísť na danú hodinu nikam. Vychutnávala som si slnečné lúče.
Ako sa tak pozerám do zrkadla, tuším, že ma aj dnes chytilo. Každý deň cca hodinku. Postupne, pomaly. Aby som nabrala pred letom nejaký ten základ.
Zatiaľ to je na takú slabú paradajkovú.
Helena Michlíková