ucho. Takisto riadne vyvinutý inštinkt, pomocou ktorého si môžu hľadať úkryt, napríklad aj v mandľovníkovom lese. Tam by som sa veru raz aj ja rada pozrela. Ukrývajú sa v ňom rôzne čistinky. Mohlo by to byť krásne vizuálne divadlo. Prinajmenšom pre mňa.
Každý sa týchto tvorov obáva, veď nakoniec ani nie je divu. Sú to lovci. No ale veď aj žraloky sú len zvery, tak ich neničme a nechajme im priestor. Bol by pre mňa zážitok plávať si dennodenne v čírom mori. Len tak sa nechať unášať jeho vlnami. Síce vzhľadom k jeho váhe to nie je až tak ľahké, voda ale nadnáša a tým pádom to má zľahčené.
Dlho som nevedela, že aj žraloky sa ešte ďalej delia. Napríklad taký žralok veľrybí, V živote by mi niečo také nenapadlo. Lenže je to presne ako aj u iných tvorov, majú niekoľko prívlastkov, ktoré ich bližšie charakterizujú, špecifikujú.
No a keď sa už aj pri žralokoch predpokladá, že sa dokážu orientovať podľa Slnka či Mesiaca, je to hodné zamyslenia.
Asi by sme s tým mali niečo robiť. Časom nás môžu predbehnúť. To ale len v prípade, že by sme zaspali na vavrínoch.
A ešte jedna ich prednosť, ktorá by sa veru zišla aj niektorým ľuďom. Nikdy nemeškajú.
O ich orientácii radšej pomlčím. Je najdokonalejšia spomedzi všetkých žralokov. A to už je čo povedať.
Smutné je, že ich každý rok zahynie okolo 100 000.
Helena Michlíková
