sme si vyšli na vzduch, len tak sa poprechádzať pomedzi snehové vločky. Bolo príjemné ako nám dopadali priamo na tvár. Tan voľný pád a jemný dotyk s pleťou. Pri podobných poveternostných podmienkach by som nepotrebovala ani krémy či iné čisiace prípravky.
Procedúry nemali chybu- bazén- síce menší než na aký som zvyknutá ale plávať sa v ňom dalo a to je pre mňa to najpodstatnejšie. Aj keď bolo treba zachovať istý rád, reagovať na teplotu vody. Čiže žiadne olympijské rekordy som v ňom lámať nemohla. Veľmi by ma to unavilo. Nie je sa ale čo čudovať. A tak som si len tak voľne plávala a cítila som postupne uvoľnenie celého organizmu. To bol vlasne aj účel.
Mali sme aj nejaké masáže. Z tých som sa taktiež tešila. Prvýkrát som vyskúšala rozmarínový zábal. Bolo to zaujímavé. Jeho vôňu dokonale poznám z kuchyne, no cítiť ho v inej miestnosti a pri inej aktivite bolo pre mňa novinkou. Takým nezvyčajným ozvláštnením.
Napriek vzdialenosti mi cesta nazad ubehla pomerne rýchlo, tých 300 km sme v mojom ponímaní prešli ako keby sa jednalo o ich menší počet. Možno to bolo spôsobené únavou alebo prázdnymi cestami. Neviem posúdiť.
Mala som možnosť ochutnať aj kácičku s karamelom, takú som doposiaľ nikde inde nevidela. Akonáhle som ju zbadala v nápojovom lístku, nezaváhala som ani na okamih. Vyplatilo sa mi to. Od prvej šálky som už od nej neupustila a vychutnávala som si ju každé poobedie.
Helena Michlíková
