Tento a minulý týždeň som si to overila na vlastnej koži. Bola som v dvoch rôznych predajniach, bližšie ich špecifikovať nebudem a v jednej so mnou jednali ako keby som nebola riadne platiaci zákazník. Nehovoriac už o tom, že by sa mali ku každému správať aspoň ako tak slušne. Odbili ma takým spôsobom, že som si povedala, že tam už nikdy nevkročím. Išla som o niekoľko desiatok metrov ďalej, do predajne s identickým sortimentom a tam som zažila doslova a do písmena radosť. A pritom nakupovanie nie je mojím koníčkom. Už keď som vchádzala, pani ma zaregistrovala, milo ma pozdravila, nestihla som to tentokrát prvá, za čo sa jej ospravedlňujem. Mala evidentný záujem pri mojej požiadavke, čo obnáša vyhovieť mi a netváriť sa pri tom kyslo ako keby sa mal v tej chvíli svet zrútiť. Aj keď mnou požadovaný sortiment nemali na predných poličkách, nebolo jej zaťažko zájsť do skladu a doniesť mi ho priamo odtiaľ. Dokonca sa ma opýtala, či sa ponáhľam. Asi som tak vyzerala, no bol to len klam. Vždy sa snažím byť milá, prinajmenšom príjemná, čo sa mi teraz aj tisícnásobne vrátilo.Odchádzala som z predajne s dobrým pocitom, nielen s tovarom, ktorý som už v inej predajni predtým, žiaľ, márne zháňala. Viem, že ho mali, od pultu ho bolo vidno.
Druhýkrát si poriadne rozmyslím, kam a či vôbec vstúpim.
Helena Michlíková