hneď niekoľko. Bolo to hlavne vo večerných hodinách. V čase, keď som sa vracala z jazykovej školy. Poznám už ich prejav, sú nim charakteristickí. Je ale pravda, že aj oni začali používať nový systém, spôsob alebo ako by som to nazvala. Poniektorí. No veľmi si ho dovoliť meniť nesmú, predsa len v ich zamestnaní existujú nejaké pravidlá. Celkom pobavene sa pozerám na niektorých ľudí, na ich reakcie, keď si už teda aj oni revízora všimnú. Jedná sa o moment pred jeho slovným prejavom a oznámením účelu jeho vyskytnutia sa v autobuse či električke. Stále dookola sa opakujú situácie, v ktorých si niekto lístok necvikne- či už preto, lebo ho nemá alebo na to jednoducho zabudol. Aj to sa ale môže stať. Týmto dotyčných, samozrejme, neospravedlňujem. Len potom môžu doplatiť na tých druhhých. Tých, ktorí cestovný lístok naozaj nemajú zakúpený.
Ešte jedna vec : nemyslím si, že im je dvakrát príjemné dávať pokuty. Tiež sú len ľudia.
Už ako dieťaťu ma tento akt fascinoval, no a po dlhých rokoch mám pocit, že ma drží stále.
Asi by aj stačilo na túto tému. Nech si to každý zváži. Ostane len na ňom, nej, ako taká revízia dopadne niekedy nabudúce. Môže sa to udiať hneď zajtra.
Helena Michlíková
