Čarovný piatkový podvečer

Autor: Helena Michlíková | 22.4.2016 o 19:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  82x

Na dnešný deň tak skoro nezabudnem. Vonku už udreli skoro letné teploty, vánok bol síce ešte chladný, to mi ale nevadilo. Bola som sa prejsť, znovu s kamarátkou a Trevorom.Museli sme to trocha predĺžiť, lebo sa evidentne motal... 

... nevadí. Aspoň sme boli vonku dlhšie, veď nevyužiť tak nádherné slnečné počasie, to už by čo bolo. Naše zaužívané kolečko, ako to nazývam, sme dnes trocha pozmenili. Veď zmena je život. No a okrem toho si to aj situácia vyžiadala. Tam uvidel toho psa, tam zas iného, tak sme sa prechádzali a prechádzali. Slnko už pomalu začalo aj zapadať a my sme boli stále vonku. Už sme boli vlastne z toho unavené my, nie Trevor. Aspoň sa mi to tak javilo. Len sa už patrilo ísť aj domov. Nemôžme celé neskoré popoludnie a večer stráviť len a len prechádzkou. Aj keď ako sa to vezme.

Keď sa tak teraz pozerám von, nezdá sa mi, že to nejak rapídne pokročilo. Mám na mysli ten západ. No ale už sme sa vrátili, nateraz stačilo. Taká dobrá hodina a pol, podľa môjho názoru úplne stačí. Aký je Trevinov pohľad netuším, nemám sa ho to ako opýtať, respektíve neviem, či by mi porozumel a dokázal odpovedať. Iba ak v rozprávke.  Lenže tá sa akosi nekoná, nedeje. Čiže by moja otázka bola aj tak bezpredmetná. 

Stálo to za to.

                     Helena Michlíková

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.


Už ste čítali?