Keď sa tak zamyslí, čo teda s tým, ako s tým naloží, ako to vyrieši, jednou z možností je dokúpiť si ešte niečo. Lenže ťažko sa v takýchto a v týmto podobných prípadoch vojdete do tak malej sumy, potrebnej na vyrovnanie vyššie spomenutej hodnoty stravenky. Jeden menší chlapec ma ale úplne odrovnal. V momente vytiahol zo svojej peňaženky 5 centov. A že, to je v pohode. Bola som tak dojatá, že som sa nezmohla ani na adekvátnu reakciu. V ďalšom okamihu už ale pani, ktorá stála v rade tesne za nami, vyťahovala 2 centy a položila ich na pokladničný pás. Ostala som tam stáť, nevedela som, či je to sen alebo realita a vôbec som nepostrehla, kedy ten malý chlapec odkolobežkoval. Pokúsila som sa ešte za ním výjsť aby som mu tie 2 centy vrátila, ale už ho nebolo.
Musela som sa aj štipnúť do líca, či je to naozaj tak . Či sa to stalo. Zacítila som v ňom bolesť, čo bolo jasným signálom, že to sen nebol.
Dopriala by som takéto situácie prežiť aj iným, ten pocit, že niekomu nie ste ľahostajní, stojí za to. Navyše sme sa v živote nevideli. Aspoň si toho nie som vedomá.
A preto ešte raz : Ďakujem za včerajší deň, ktorý mi neskutočným spôsobom obohatil jeden chlapček.
Helena Michlíková