som dostala oznámenie o Turnaji mailom a tak. Musela som s pravdou von, nie, nič mi nedošlo. Aj som sa tomu sama čudovala a tak sme sa spoločne zamysleli nad možnými dôvodmi. Najpravdepodobnejším nám prišiel ten, že mail, ktorý na mňa majú, nie je funkčný alebo z nejakých iných, bližšie nešpecifikovaných dôvodov, jednoducho nefunguje. Ani jedna z týchto hypotéz sa ale nakoniec nepotvrdila. To ale nemení nič na fakte, že som sa aj napriek mojej prvotnej nevedomosti nakoniec na turnaji zúčastnila. Mala som z toho veľmi dobrý pocit, už od prvého jacka som si akosi verila, cítila som sa silná v kramflekoch. Musím priznať, že nastali aj krušné chvíle, momenty, na ktoré by som najradšej zabudla, či ako by som to mohla ešte nazvať. Išlo mi párkrát o krk, dostala som sa do tie-breaku a vtedy je to buď alebo- ako mnohí z Vás vedia. Nakoniec som to ale nejakým zázrakom dotiahla do pre mňa úspešného konca a prvenstvo som si teda vybojovala. V tých niekoľkých napínavých momentoch som ale musela zachovať chladnú hlavu, nesmela som sa nechať vyviesť z rovnováhy a plne som sa musela sústrediť na to podstatné. Vtom som si vybavila slová mojich kamarátov, ktorí mi v mojich bocciovských začiatkoch radili. A veru, že ich dobre mienené rady padli na úrodnú pôdu. Kam danú loptičku hodiť, ktorým smerom a akou silou. Toto sú tri základné predpoklady úspechu. Musela som sa občas aj predýchať, nebolo to jednoduché ale nakoniec som to zvládla.
Atmosféra bola počas celého turnaja perfektná, presne taká, na akú si spomínam z minulých rokov.
Ďakujem všetkým za príjemne strávené sobotné poludnie. Rozhodcom aj hráčom a
v neposlednom rade našemu Jožkovi. Bez najmeších okolkov môžem povedať : " Jožko, si kráľ! "
Helena Michlíková
