ale narodeniny bez nej už zopár rokov predstaviť. Jednoducho k nim patrí, bez nej by som sa necítila svoja. Vždy, keď otvoríme receptár, sa mi zovrie hrdlo. To je ale asi celkom pochopiteľné. Asi nič iné som v živote nepiekla s toľkou láskou. Nastane mi v duši pokoj ako nikdy. Som z tohto obradu, ak to tak môžem nazvať, až dojatá. V podstate by som si ani nič iné neželala. Je pre mňa akousi nesmrteľnou spomienkou v podobe myšlienok na krásne prežitie rokov s babičkou. S pre mňa nezabudnuteľnou jedinečnou babičkou. Zažili sme spolu neskutočne krásne chvíle, tie momenty sú neprekonateľné.
V tomto prípade ani z ďaleka nepočítam kalórie, aj keby ich mala ešte o niečo viac než ich má. Čo je už aj tak samo o sebe veľmi veľa, nevadí. Je to istý druh spomienky, hneď sa mi vybavia spoločné chvíle, v hlave sa mi premietajú činnosti, ktoré sme s babičkou robili. Nechápem, ako tie spomienky vedia u mňa vyplávať na povrch v tých najmenších detailoch.
Orechová torta vyzerá byť už podľa receptu náročná na spracovanie, o dĺžke pečenia ani nehovorím. K môjmu úžasu sme ju dnes upiekli ani neviem ako. Zrazu bola hotová. Teda korpus. Už ju stačilo len naplniť . Čiže keď by som to mala spočítať, dokopy to mohla byť taká dobrá hodina.
Už podľa vône mi je jasné, že pôvodný recept znova nesklamal a vydaril sa ako som si to predstavovala. . Na noc ju nechám odležať a zajtra sa mi ju možno ani nebude chcieť rozkrojiť. Vyzerá úžasne.
Helena Michlíková