Respektíve, neodleteli všetky. Veď som ich počula už prednedávnom. Tieto mali zrejme lepší odhad a vycítili, že ten správny čas nastal až teraz. Veď uvidím, respektíve, budem počuť, či to bola dnes posledná várka. Tým, že bola už tma, som sa za ich hlasom obzrela len intuitívne. Podľa hlasu sim si určila, kde by sa asi tak mohli nachádzať. Pouličné lampy síce boli zasvietené, no na to, aby som ich zazrela to vôbec nestačilo. A tak som mala len audio zážitok. Ale predsa. Ako dieťa som recitovala práve básničku s takýmto názvom. Je od Milana Rúfusa- A zasa jeseň. Síce nie je práve najaktuálnejšia čo sa ročného obdobia týka, no počula som ich a to je pre mňa smerodajné. Snáď by ma môj vlastný sluch neklamal.
Čiže by to malo znamenať, že jar je už definitívne tu a mohli by sme sa tešiť na teplejšie a slnečnejsie dni. Uvidím ako to nakoniec v skutočnosti bude, keďže je všetko relatívne.
Helena Michlíková