Anonym

Autor: Helena Michlíková | 23.1.2016 o 20:23 | (upravené 23.1.2016 o 21:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  91x

Keď sa už raz k niečomu vyjadrím, patrilo by sa pod svoj názor aj podpísať. Nie ako niektorí. Uvedú, že si neželajú byť z rôznych dôvodov menovaní, lenže potom sa odkiaľ dopátram, kto to v skutočnosti písal? Keby sa mi jeho článok

páčil, niečím ma zaujal a pocítila by som potrebu sa k nemu vyjadriť, prípadne s dotyčným niečo prekonzultovať, dovysvetľovať a pod. Z nejakého dôvodu to tak ľudia robia. Keď už raz mám svoj názor, tak si za ním stojím a v takom prípade sa nemám najmenší dôvod skrývať za neznámeho autora. Načo aj?

Nech už je to vyjadrenie akékoľvek, raz som sa tak rozhodol- rozhodla a hotovo. 

Samozrejme, je to na každom jednom z nás, rozhodnutie je len a len na ňom. Je to jeho text, jeho myšlienky ale ... Ak sa chceme za niekoho skrývať, prečo potom vlastne vôbec vychádzame na ulicu ? Veď tam je nám vidieť priamo do tváre, tam už nikomu neujdeme,. Chodíme oblečení, ak to mám zoširoka prirovnať, v cisárových nových šatách . A v tomto prípade je to v poriadku ? 

Ako rada by som sa niekedy s niektrorým konkrétnym anonymom aj porozprávala, lenže, kde vezmem na neho kontakt, ak si to on sám neželá ?

Viem, veľa otáznikov som sem dnes napísala . Ale dá sa k takejto téme vyjadriť iba pomocou oznamovacích viet ?

Helena Michlíková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.


Už ste čítali?