ružovo - modrými farbami. Radosť pre oči aj pre dušu. Bola som ochotná sa na chvíľu pozastaviť a vychutnať si tento pohľad. Veď sa pomaly začínalo stmievať, keďže sa blížime do zimy, deje sa tak už okolo 16.tej. Také kratšie či dlhšie pozastavenie má niečo do seba. Určite mi to pomohlo, mala som pocit, že sa na chvíľu zastavil svet. Všetko bolo ako v rozprávke, pridanou hodnotou bola kolorita neba. Samozrejme, že mi to znova nedalo a zastavila som sa aby som si túto nádheru zvečnila. Teší ma to o to viac, že som si ju stihla zachytiť v podstate v poslednej možnej chvíli. Po pár krokoch už padala tma, ani som si nestihla uvedomiť kedy, no zrazu sa zotmelo ako keby sa mala prehnať púštna búrka. Našťastie teda nie... no aj tak to bolo dosť napínavé. Stihnem to alebo nie ?
Mám veľkú radosť, že som urobila toto rozhodnutie, nepochybujem, že bolo správne. https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1119254824758885&set=a.911083158909387.1073741847.100000231345675&type=3
Helena Michlíková
