nás spomalí, obrazne povedané, nevyrútime sa spoza neho ako keby sme šli po diaľnici., napr. Z pohľadu tieňu, ktorý v ňom môže a často aj vzniká, by sa síce toto prirovnanie dalo použiť, no nie je to pravidlom . Keď je taký roh ulíc pekne nasvietený, môže vyzerať až rozprávkovo. Veď kto z nás by sa občas rád nevrátil do detských čias a nezaspomínal o nich.Tento pojdem sa udomácnil hlavne v literatúre, spisovatelia si radi na ňom zgustnú. Je akýmsi oživením už napísaného textu. Preto soms a aj ja dnes preň rozhodla a pokúsila som sa ho aspoň mojimi očami opísať.
Pri pomyslení naň môžu nabehnúť až hororové myšlienky, čo sa asi v tom rohu nachádza ? Čo alebo kto nás za ním čaká ? Chce nám iba niečo naznačiť, povedať alebo nás rovno aj napadnúť, ublížiť nám ?
Je toho ešte veľa, čo by sa o ňom dalo napísať. Myslím si ale, že čo som mala potrebu vyjadriť, už spomenuté je. Určite by sme sa ale zaň nemali báť aspoň nahliadnuť.
Helena Michlíková