Od rána bieleho až do 18:40. Nečakala by som to. Cesta v MHD mi dnes plynula ináč ako inokedy, neviem, či si to nahováram alebo to tak aj naozaj bolo. Potom, keď som sa ocitla v meste a stretla som sa s kamarátkou, začali sa diať veci. Nazvala by som ich kľudne paranormálne. Šli sme podľa nášho zaužívaného plánu, to znamená kávička, croissantík, humor, opaľovanie sa na lavičke a cesta do školy. Ale to som sa ešte stále nedostala k jadru veci. Ten naj bod nastal, keď som sa dozvedela, že som sa mala možnosť zapísať do ročníka k môjmu profesorovi , ktorý ma učil už aj minulý rok. Spolieham sa na to, že ma ďalej povedie tak ako doteraz a keď sa budem snažiť a pridám do štúdia aj niečo zo mňa, mohla by sa mi nakoniec tá štátnica podariť. Bola by som najšťastnejší človek na svete- je to taký môj tajný sen. Čiže aj tu všetkým sľubujem, že sa do toho pustím s vervou a úsilím, aby som ju dosiahla. Je to slovo ktoré Vám dávam.
P.S. A k tomu všetkému vyšlo ešte aj Slnko- fajn kulisa.
Helena Michlíková
