presne ako dnes mne- aj pri jednej a aj pri druhej ceste. Dá sa v nej pokojne aj oddýchnuť, je čo dýchať, čiže vzduch neriešim. Síce nastalo peklo pri vystupovaní, s tým som ale musela vopred rátať. Nevadí, aspoň ten kúsok som si doslova vegetila a nič naokolo som neriešila. Neviem si celkom dobre predstaviť aké to musí byť únavné pri vode. Veď tam praží najmenej 2x tak silno. Jasné, že by som sa do bazéna okamžite vrhla, ale čo potom, Tak či tak by ma čakalo "na súši" to nenormálne teplo. Čiže by som si tým vôbec nepomohla. Takto sa chladim síce len pomocou mokrej osušky na balkóne, no pre mňa je to vždy lepšie. Už len predstava, že by som po plávaní, ktoré by som tiež nemohla vykonávať naplno, mala nasadnúť na MHD, ma od toho odrádza. Možno keď sa ochladí- ako nám predpovedajú. Má to byť síce len o nejaké 3-4 stupne, aj to ale pomôže. Bolo vtipné, keď sme sa v jednej zákrute stretli s inou bezbariérovou električkou. napriek novej trati musel jeden z vodičov spomaliť. To je ale to najmenej. Teší ma aj, že nie sú hlučné- človek počuje vlastné slovo. Ani opierky na chrbát si neviem vynachváliť.
Helena Michlíková