niečím iná ako ostatné. Ráno sa prebúdzam súčasne so Slnkom, čo ma teší, lebo ho mám veľmi rada. Deň pokračuje, MY sa otáčame a tak plynie deň. Zrazu bol večer a ja som sa zapozerala na nočnú oblohu, na ktorej dominoval Mesiac. Bol síce len ako "srpek", no o to silnejším dojmom na mňa pôsobil. Možno to bolo aj jeho jasnou žiarou. Čiže som sa mohla rozlúčiť so spánkom. Povedala som si : Nevadí, odsledujem si nebeské divadlo v plnom prevedení. V jednom momente začal žiariť tak silno, že mi nepomohli ani žalúzie. Tak som si ich vytiahla a ďalej som ho sledovala už len cez okno. Mala som zážitok. Ako plynula noc , začala ho Zem postupne prekrývať. Pred očami sa mi menila jeho veľkosť. Keby som to nevidela na vlastné oči, neviem, či by to na mňa zapôsobilo až v takej miere. Potom som sa s ním začala hrať takú hru. Na niekoľko minút som zavrela oči a bola som zvedavá, kde ho následne uvidím. Takto som sa bavila skoro celú noc- kým mi nezmizol úplne z dohľadu. Keďže mám doma aj niekoľko publikácií, povedala som si po tomto zážitku, že by sa patrilo oprášiť ich.
Helena Michlíková