ako soľ k chlebu. Sú zdrojom vitamínov, živín. Dokážu nás zasýtiť. Keď potrebujem rýchlo doplniť energiu, stačí, aby som siahla po banáne a mám vystarané. Na istý čas mám pokoj. Možno sú mi blízke aj pre svoju farbu, žltá je moja obľúbená.
Ešte niekoľko viet k tej žltej. Keď som bola malá a kreslila som, na žiadnom obrázku nesmelo chýbať Slnko. Nech už som ho umiestnila kamkoľvek. Jednoducho tam muselo byť. Raz som namaľovala na celú A3 medveďa. Čiže už naň nezvýšilo miesto. No a teraz čo ? Veď bez neho to nebude dokonalé. Nebude sa to podobať môjmu rukopisu. A tak sa ocitlo rovno pod jeho nohami. Vyzerá to síce všelijak, ale je tam. To je a vždy bolo pre mňa podstatné. Nedávno, keď som sa na ten obrázok pozerala, len som neveriacky krútila hlavou. Čo všetko sa dokáže zrodiť v detskej hlave...
Vrátim sa ete k tým banánom. Voľakedy boli nedostatkovým tovarom, spomínam si ako sme na ne stáli v dlhočizných radách. No keďže sme ich mali radi, nebolo nám až tak zaťažko si tú radu vystáť.
Práve som si vybavila, že sme ich nosievali aj na Matadorku či Zlaté piesky. Po výkone nám padli vhod. Veď v horúcom počasí do seba normálne teplé jedlo dosanete len sťažka. Prinajmenšom ja s tým mám evidentný problém. A tak došiel rad na ne. Okrem iného ovocia, samozrejme.
Keď si to tak teraz vybavujem, je mi až ľúto za tým obdobím. No taký je život.
Helena Michlíková