že sa ňou v mysli zaoberám už zopár rokov. Koniec koncov som si ju zažila už pri Aktoch X. Tie som sledovala ale ešte ako teenegerka. Nevadí. Ostala som iej teda verná po dnes deň. Asi ma niečím priťahuje. Možno je to svojou napínavosťou, nepredpokladanými zvratmi pri vyšetrovaní, či istým tajomnom, ktoré sa vyskytuje vždy niekde v pozadí. Veď to asi vyplýva už z mojich predchádzajúcich kníh. Mám ich doma na poličke hneď niekoľko s podobným zameraním.
Akurát nedávno som zachytila prieskum, ktorý sa zameral na dôvody, prečo majú ľudia vo všeobecnosti radi deje s kriminálnymi zápletkami. Celý čas sa tešia ako ich šikovní policajti alebo detektívi hravo vyriešia. A oni, teda my, si môžeme povedať- tak predsa ho dostali.
Keď sa nad tým hlbšie zamyslím, je to vlastne naša slobodná vôľa, naša voľba, keď si taký program zvolíme. No počas celého deja sme celí nervózni, nevieme sa dočkať vyriešenia.
Nebudem sa nijak dištancovať od tohto prístupu.
Radšej sa idem hneď začítať do ďalšej detektívky, aj keď mám rozčítanú knihu s úplne iným zameraním. To mi za to stojí. Ľahší žáner počká. K nemu sa môžem kedykoľvek vrátiť. Pri ňom nie je vôbec podstatné, na ktorej strane knihu otvoríte. Len ju jednoducho chytíte a z fleku môžete čítať. Nič Vás nebude rušiť.
Helena Michlíková