a aj som sa jej na to priamo opýtala. Vraj aby sa jej uľavilo. Tento úvod som zvolila len a len preto, že aj ja sa už nachádzam v podobnej situácii. Netvrdím, že som v babičkinom veku, lenže raz som to skúsila a keďže sa mi evidentne uľavilo, pochopila som, o čom babička vtedy pred rokmi hovorila. Napríklad aj dnes. Keď som sa vrátila domov, zhlboka som si vydýchla, v podstate som bola aj rada, že si už budem môcť vyložiť nohy a aspoň trocha zrelaxovať. Hneď na to mi ale prebleslo mysľou, že by som si teda mohla urobiť kúpeľ. Už pred pár mesiacmi som si za týmto účelom kúpila aj soľ. Nemám predstavu, kde nastala chyba, to by mi snáď vedeli povedať soudruzi z NDR, no zrazu to prišlo. Nebudem si z toho robiť hlavu. Veď nemôžem každú chvíľu chodiť do salónov. Ako by sa na mňa pozerali? Čo by si o mne len pomysleli? Aj keď : Je to ich zamestnanie, tým pádom by mali mať radosť a nemali by sa čo starať do skracujúcich sa intervalov mojich návštev. Ja som si však povedala nie a hotovo. Budem musieť končiť, aby som sa celá nerozpustila.
Že pozdravujem tam hore, babi.
Helena Michlíková