mi v mysli chvíle, keď som na Olympicu bola skoro závislá. Aj v mojom živote sa vyskytlo také obdobie. Veď je to kultová kapela a veľa ich skladieb sa hrá stále a, myslím si, že sa ešte niekoľko rokov bude hrať. Pôvodný plán znel : Idem maľovať. Ten sa však ihneď zmenil. Tým pádom som si ani farby ani štetce už nenachystala a len tak som si sadla k obrazovke a plnými dúškami vnímala pesničky. Aj keď Olympic počúvam už len občas, prešla som trocha inde, stále ma jeho hudba osloví. Aj po rokoch, dá sa povedať, aj po desaťročiach. Neohrá sa. Neopočúva.
No nič, moju ďalšiu záľubu si musím nechať na niektorý z nasledujúcich dní, veď keby som si len teraz vytiahla papier a farby a začala maľovať nejaký obrázok, neviem si pri mojej precíznosti predstaviť, kedy by bol hotový. Nemôžem ho maľovať do polnoci.
Naviac mi spravili takú náladu, na nedeľu večer som nemohla mať lepší program.
Helena Michlíková