sa nad tým nestihla poriadne zamyslieť, už aj jedno auto brzdilo a vodič mi rukou naznačoval, nech prejdem. Nikto iný sa zjavne nechystal prejsť.
No nepotešilo by to aj Vás ? Bola som z toho tak prekvapená, že som aj zabudla, čo som chcela urobiť ako prvé keď prídem domov. V takom prípade treba urobiť niečo podobné. Tak sa hovorí. Aspoň som túto múdroť niekde počula. A tak ďalej márne premýšľam, o čo sa mohlo jednať. Nič. Stále nič.Neprichádzam na to. Asi to nechám tak. Spomínať na túto dnešnú dopravnú situáciu budem ale ešte zopár dní. Vlastne som dnes mala celkovo na prechodoch šťastie. Nikde som sa nezdržala dlhšie než je potrebné. Čo by som dala za to, keby sa to takto dialo vždy a všade. Jasné, nie sme všetci rovnakí, dokonca ani nerozmýšľame rovnako, k niečomu by sme ale mohli pristupovať istým rovnakým spôsobom. Veď sa nič také nestane, keď sa na tú chvíľu, kým prejdem, prejdeme, autá zdržia. Obrazne povedané. Auto je predsa o dosť rýchlejšie a spôsobenú stratu času skôr dobehne.
No a nič krajšie ako záver dňa umocnený o nádherne sfarbený západ Slnka som si ani nemohla želať.
Mám z dneška dobrý pocit.
Helena Michlíková