ich pri tejto činnosti pozorovať. Ja som mala tú možnosť, predviedol sa mi jeden v plnej paráde. Mláďa škorca bolo už ale mierne pokročilé, nebola už pri nom prítomná jeho matka. Sledovala som jeho pokus o vyšplhanie sa na strom, po strane stromu, žiaľ, neúspešný. Asi zvolil chybný úchyt alebo uhol. Zošmykol sa z neho, až mi ho v tej chvíli prišlo ľúto. Myslela som si, že budú pokusy pokračovať, mala som v úmysle ho pri nich zo všetkých síl povzbudzovať, lenže mladý si to hneď na začiatku rozmyslel a išiel si hľadať potravu v tráve, Tým, že bolo po daždi, bolo jej tam naúrekom, čiže mu stačilo len poskakovať a zobať. Bol dokonca na svoj vek taký šikovný, že si aj listy odhŕňal, aby sa k drobným muškám a šervíkom dostal. Nerobilo mu to nijaké problémy. Z tohto som usúdila, že je už zaučený. Následne začal spievať, mám pocit, že privolával matku, no tá nejak nechodila, tak sa odvážil preletieť o kus ďalej.Bolo to opatrné, no nečudujem sa tomu. Dobré na tom ale je, že sa do takého manévru vôbec sám pustil. Nečakal, kedy sa zjaví jeho matka.
Dlhšie som ho sledovať už nemohla, mala som ešte niečo.
Možno ho zajtra nájdem trénovať na tom istom mieste.
Helena Michlíková