preháňali mraky, čiže to vyzeralo asi takto : necelých 5 minút som sa mohla opaľovať, chytať bronz, ako tomu hovorím, no počas nasledujúcich niekoľkých minút sa obloha zatiahla a aj sa trochu ochladilo. Nemala som ale to svedomie ísť dnu. Veď som si predsavzala, že to dnes prelomím a konečne začnem sezónu. nastavila som si pripomienku o dobrú hodinu v nádeji, že sa mi to podarí aj dodržať. Už-už to chvíľami vyzeralo, že to nedám, že sa vzdám ale nakoniec som si povedala, že to ochladenie je v podstate aj clekom príjemným spestrením a ostala som na lehátku.
Vedľa seba som mala, samozrejme, veĺký pohár vody, bez toho ani na krok. To je moje heslo. Aj keď som bola vo svojej podstate blízko pri zdroji vody, rozhodla som sa pre tento variant. Nechcela som za žiadnu cenu prerušiť pôsobenie slnečných lúčov. Navyše sú zdrojom tak blahodárnej energie, čo aj sama na vlastnej koži pociťujem.
Na tvár som si ale aj tak pre istotu naniesla hneď dve vrstvy krému, veď čo keby náhodou. Uvidím zajtra. Keď to nebude dostatočné, čo ešte určite nie, budem v tomto procese pokračovať aj počas nasledujúcich dní. Počasie má byť síce premenlivejšie, miestami má byť ale aj slnečno, tak nemám dôvod zaváhať.
Helena Michlíková
