Bude treba, aby som ju oslovila s tým, že tam a tam budem vystupovať a tak ďalej. Prehrávala som si to v hlave niekoľkokrát, pani stále pokojne sedela a zrazu sme sa ocitli zastávku pred mojím vystúpením. Už som nemala vyhnutia. Povedala som si sama pre seba, nejak už len hádam bude. Tak som sa pekne zhlboka nadýchla s odhodlaním, že ju idem osloviť a čo sa zrazu nestalo. Pani sa začala dvíhať. Asi sa stal zázrak alebo ma niekto vypočul. Bola som aj celkom rada, že ju o to nemusím žiadať, bola v podobnej situácii ako ja. No a za takých okolností sa snažím ľuďom výjsť čo najviac v ústrety. Veď sa mi to už tiež niekoľkokrát vrátilo. Ako sa hovorí- niečo za niečo. Čiže toto považujem za môj dnešný dobrý skutok. Keď sa teda pani dvihla, pozrela sa na mňa a ešte sa so mnou aj pekne rozlúčila, až som sa v duchu zahanbila, že ako mi len mohlo napadnúť, že by sa nejako zvláštne zatvárila, keby som na ňu vyrukovala s mojou požiadavkou Veď pri takomto správaní by to bolo proti jej pravidlám. Aspoň som si zas a znova na vlastnej koži overila ako sa ľudia dokážu v druhých zmýliť.
Keď ma náhodou bude čítať, resp. keby sa v tomto článku našla, týmto by som ju chcela ešte raz pekne pozdraviť a odkázať jej, že som mala dnes aj vďaka nej pekný deň.
Ešte jedno rozpoznávacie znamenie- cestovala som v električke č.4.
Helena Michlíková