sme mali riešiť za každých okolností ako prvé. Ostatné, aj keď je toho ešte povedzme dosť, počká. Už len z pohľadu potreby. Kto ich nemá, nemá sa ako odpichnúť, nevie, kam skôr a čo skôr urobiť. Potom je na roztrhanie. Nestíha alebo mu na niečo ani nemusí zvýšiť čas. Nie vždy sa to dá. Keď si ich ale vopred stanovíme, máme nejakú jasnú predstavu, čo by sme mali uprednostniť, mohlo by sa nám to aj reálne podariť.Priority sú skoro všade. Určíme si ich podľa nášho rozumu, to, čo je pre nás nevyhnutné, spravíme ako prvé, atď... . Nikdy nie v opačnom poradí, vtedy sa už nedá hovoriť o prioritách. Inými slovami povedané, nepochopili sme správne, o čo sa jedná. A keďže sa aj v tomto líšime, sme každý inývyzerá to občas, že sa naše priority nemusia iným páčiť, vyhovovať im. Nasledujú otázky prečo najskôr toto a nie tamto ?
Musíme si stáť za slovom a obhájiť si to. V opačnom prípade prichádza úplne zbytočne k hádkam či roztržkám. A mohli by sme sa im pritom elegantne vyhnúť.
Helena Michlíková