26 rokov po ... Nežnej revolúcii

Autor: Helena Michlíková | 17.11.2015 o 19:23 | (upravené 17.11.2015 o 20:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

Dnes je to presne 26 rokov od Nežnej revolúcie. Vyšli sme na námestia, s túžbou po lepšom, inom živote. Veď sme boli dovtedy uzavretí ako v zlatej klietke alebo tak nejako by som to mohla nazvať. Nazdávam sa, že sme urobili všetko

preto, aby sme zmenu aj dosiahli. Šlo to pomaly, len kdesi došlo k miernemu zádrheľu. Napokon vyšlo najavo, že bolo všetko už vopred pripravené a že sme tam boli len akési figúrky. Zase raz si z nás vystrelili. Otvorili sa síce hranice a konečne sme mali možnosť vycestovať slobodne za naše hranice ale ...

Mrzli sme ale mali sme pocit, že to dokážeme, bolo nás tak veľa, že sme si ani nemohli pripustiť iný výsledok. Často si na tento moment spomínam, keď dôjde k nejakému činu, ihneď mi nabehne táto situácia. Muselo to teda vo mne zanechať živé spomienky. Mala som vtedy síce len 12 rokov , to štrnganie kľúčov mi doteraz znie v ušiach. Zakaždým keď odomykám alebo zamykám sa mi pred očami premietnu spomienky na tieto novembrové dni. Bolo veľmi sychravo, mal som okolo krku obrovský šál, keby nebolo toho množstva ľudí, ani on by ma pred zimou nezachránil. Boli sme šťastní, keď sa to podarilo. Dnešnej mladej generácii musíme toto obdobie už len slovne sprostredkovať, ak chceme, aby mali vedomosti o tejto Nežnej revolúcii. Aspoň takýmto spôsobom by sme im mali vštepiť naše poznatky a zážitky, ktoré sa nám s týmto spájajú. 

Spievali sme si húfne: "Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať... sľúbili sme si nový deň .

Cítila som sa šťastná a akási uvoľenejšia zároveň. Opadol zo mňa dlhodobý stres Žiť za ostnatými drôtmi nebol práve najideálnejší. 

Aj ešte  teraz, keď tieto riadky píšem, mám na tele zimomriavky. Bolo to naozaj silné. 

Helena Michlíková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?