sa to zvykne v iných súvislostiach alebo- povedzme- pri iných situáciách, vrátiť. Aj dvojnásobne. Ostaňme akí sme, nevyvyšujme sa nad inými. Sú to takisto ľudia, len, napr., nemali v živote toľko šťastia.Mala som možnosť overiť si to už veľakrát aj v bežnom živote. Nasleduje hanba, o tú hádam, nikto z nás nestojí. Naviac, keď sa nachádzame medzi veľkým počtom ľudí. To potom súdne zmýšľajúceho človeka zamrzí. No a tým, ktorí si to neuvedomia, ktorým to nedôjde, to aj tak nevysvetlíte. Ostanú takými akí boli. Jedine, že by sa išli vedome nad svojím správaním zamyslieť a sami ho chceli zmeniť. Ináč to nemá význam- zmysel. S týmto typom ľudí jednoducho nepohneme. Každý sme iný.
Nakoniec sa aj vtáky, keď sú v ohrození života, nevznášajú vo výšinách ale vidíme ich poletovať takmer na úrovni korún stromov.
Ak sa na toto príslovie pozrieme z tejto stránky, mohli by sme byť aj celkovo spokojnejší a veselší. Nikto by si nič nezávidel. Nezazerali by sme jeden na druhého, nešepkali by sme, kto má aké auto a prečo.
Helena Michlíková