rukou pohyb smerom dolu- presne ako pri kúzlach- a zrazu sa svetlá na vedľa stojacom aute vypli. Pred malou chvíľou som to okomentovala, že šofér sa poteší, keď si po auto príde. Chcela som mu teda pomôcť a predísť neželanému. Nemohlo mi ani napadnúť, že sa mi to podarí. Veď to by bolo niečo medzi nebom a Zemou. No ale aké bolo moje aj kamarátkine prekvapenie, keď naraz svetlá naozaj zhasli. Od tohto momentu som si znova začala o sebe v duchu nahovárať, čo síce asi nie je pravdou, ale : tie svetlá naozaj zhasli, čiže to až taká náhoda byť nemohla. jedine, žeby hej. Muselo by to byť v pomere 1: 1 000 000 000 000. Prinajmenšom. Doteraz mi to nedá spávať a vŕta mi to v hlave.Zamyslela som sa nad touto situáciou a povedala som si, že by som možno mohla týmto smerom aj niečo podniknúť. Zatiaľ síce presne neviem, o čo sa bude jednať, niečo ale, dúfam, časom vymyslím. Lebo tento dar by som nemala len tak zahadzovať.
V ten deń sa mi udiala ešte jedna podobná pozoruhodná vec, o tej sa už ale rozpisovať nebudem, to by bolo zase na niekoľko riadkov a celkom by zanikol význam vyššie uvedeného.
Aj z tohto dôvodu by som dnešný príspevok ukončila slovami: " Snáď sa mi nezačnú zjavovať ešte a duchovia."
Helena Michlíková
