čo sa, samozrejme, stane, za daných okolností je lepšie, ak tú minútku-dve meškáme. Môžeme si zachrániť život. Ani dnes som nemala v pláne písať na takúto tému, lenže pri sledovaní života mi ani iná téma neprichádza na myseľ. Netreba sa ponáhľať za každú cenu. Nebudem uvádzať príklady,tých by bolo neúrekom,dostala by som sa do začarovaného kruhu. Na to čas ani priestor nemám. preto by som len chcela poprosiť o spomalenie tempa. Nasadenie predsa nemusí byť na 120%, výjmuc nemocnice. No a už som aj tam. Čiže to skrátim. Ak by existovala iná možnosť, ak by sme mali iný variant, skúsme sa ho držať a neriskovať za každých okolností. Pri pomalšej, tzv. prechádzkovej chôdzi, máme možnosť si aj viac všímať okolie, ľudí a nie sa len bezhlavo stále kamsi náhliť. Určite to nestojí za to. A ke´dže nechcem vyznieť ako mravokárca, už len dodám, že : Skoro všetko má svoje riešenie. Trochu som si to heslo prispôsobila.
Helena Michlíková
