A zasa jeseň

Autor: Helena Michlíková | 21.8.2015 o 14:44 | (upravené 12.11.2015 o 23:22) Karma článku: 1,97 | Prečítané:  155x

Dovolím si použiť slová z úvodu jednej knižky. Hodia sa mi sem ako nič iné. Určite by som nevymyslela nič rozumnejšie a výstižnejšie. Predvčerom ráno som sa zobudila na divé husy. Tak rýchlo ako to len šlo, som vytiahla žalúzie a 

išla som sa na vlastné oči presvedčiť, či ma sluch neklamal. A veruže nie. Presne nad mojou hlavou si to rinul kŕdeľ divých husí. Boli zoradené pekne v šíku, presne tak ako to stojí aj v encyklopédiách. Tak som ich prelet odsledovala z jednej strany na druhú. Bol to pekný pohľad. Lenže, keď som si následne uvedomila, že sa týmto aktom definitívne skončilo leto, už som taká nadšená nebola. Dokonca aj celá nedeľa sa niesla v zachmúrenom počasí, čo jeseň a tiahnutie labutí iba  potvrdilo. Spomínam si, keď sme si na škole mali vybrať jednu básničku a tou sa následne prezentovať pred celou triedou. No a ja som si, ani neviem prečo, vybrala takú, čo začínala práve týmito slovami : A zasa jeseň... . Veď sme museli zmeniť zo dňa na deň aj šatník. Teplota šla rapídne nadol, čo je tiež jedným  z indikátorov. No ale keďže nechcem aby môj príspevok vyznel pesimisticky, zameriam sa aj na iné veci-javy. Lístie sa krásne sfarbuje do všakovakých odtieňov. Skorší príchod večera by nás mohol ťahať skôr domov a tráviť tak čas s našimi  blízkymi.  

Na záver mi dovoľte priložiť báseń s rovnakým nadpisom : 

Miilan Rúfus

A zasa jeseň.

Zo slniečka kypí                                                                                                                               akési hmlové mlieko                                                                                                                         pod nohy.                                                                                                                                       Breh vystreľuje obrovité šípy                                                                                                      

do terča sivej, mĺkvej oblohy.

To nie sú šípy.                                                                                                                                 To húsky s divým krikom                                                                                                                  skúšajú odísť.                                                                                                                                  Zas a odznova                                                                                                                                tým hrotom letky                                                                                                                           ako zobáčikom                                                                                                                                 ohlodávajú blanku domova.                   

Škrupinku neba,                                                                                                                               kde sa narodili.                                                                                                                               Kde po prvý raz uvideli svet,                                                                                                             dýchali prvý vzduch                                                                                                                         a prvú vodu pili,                                                                                                                               skúšali prvý vrávoravý let.

I prvú plavbu 

a ešte všetko prvé.                                                                                                                         trávičku prvú,                                                                                                                                   prvý potôčik.                                                                                                                                   Deje,                                                                                                                                               čo ako vlásky na obrve                                                                                                                   nezídu živým nikdy spred očí.                    

Z toho sa nedá naraz,                                                                                                                      márna sláva.                                                                                                                                   I divým husiam tečie slzička.                                                                                                           A tak sa musia                                                                                                                                 tým šípom vyzobávať                                                                                                                      z rodného neba                                                                                                                                 ako z vajíčka.

A tiahly krik                                                                                                                                      znie z husacieho voja                                                                                                                       v akomsi makkom                                                                                                                           smútku zvonovom.                                                                                                                           Detičky divé.                                                                                                                                   Tiež sa ešte boja všetkého, čo už                                                                                                      nie je domovom.

Helena Michlíková                   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?