ešte aj kľúče, začala som sa nad sebou zamýšľať. Či už ale náhodou nie je aj neskoro . Zrejme to bude aj prudkou zmenou počasia. Dúfam, že za tým bude len toto. No a pri tej príležitosti som sa aj viac vhĺbila do zvuku ich dopadu na zem. Samozrejme, že je rozdielny podľa ich množstva . Začalo ma to fascinovať a tak som si postupne hádzala rôzne počty a počúvala som ich zvuk. Natoľko ma to pohltilo, že som celú 3/4 hodinu ani nič iné nerobila. Mohla som tento čas stráviť oveľa užitočnejšie, napr. pri knihe, lenže som sa nechala uniesť. Aspoň som sa odventilovala. Celkom neškodný spôsob. Navyše, ich zvuk je rozdielny vzhľadom k výške z akej Vám spadnú, z akej ich hodíte. Už ich ale radšej hádzať nebudem, veď si poničím podlahu. Ale je to zaujímavý zvuk. Žiaden iný sa im nevyrovná- je neporovnateľný. Jedným slovom jedinečný. Možno ma oslovil práve z tohto dôvodu.
Helena Michlíková