problém. Opak bol ale pravdou. Vychádzala som z toho, že doma už dávno píšem na PC a teda, keď sme mali písať na rýchlosť, tvárila som sa akože Ja nič- ja muzikant. žiaden problém. Lenže sa ukázalo, že to až také jednoduché nie je Nebolo. Doma som síce poctivo každý deň trénovala aj prstoklad a aj rýchlosť, akonáhle som prišla na hodinu akoby uťal. Mala som aj niekoľko, nebolo ich zase až tak veľa, aby mi z nich mohla spraviť profesorka známku podľa mojich predstáv. Následne, asi o pol roka, sa mi konečne podarilo dostať ďalšiu 1. Odvtedy som sa už zaprisahala, že aj keby som mala za PC presedieť hodiny, ze za 1 z ADK mi to predsa stojí. Bola som na seba hrdá, keďže som dovtedy písala len čo to dá. Nikam som sa neponáhľala. Veď kam aj.
Píšem dnes o tejto téme iba preto, že som si dnes na pani profesorku z ničoho nič spomenula. Tak sa jej chcem aspoň takto vyznať.
Helena Michlíková