Našťastie. Lebo už minulé dva razy sa vždy spustil dážď, čo pre takýto druh zábavy- voľná príroda, navyše pod šírim nebom- je dosť podstatná vec. Síce som kvôli školským povinnostiam dorazila na opekačku s časovým oneskorením, myslím si, že som o veľa neprišla.Tento rok som so sebou vzala aj môjho "žiaka", ktorého doučujem už druhý mesiac- nechcem sa chváliť, ale celkom úspešne. Všetko podstatné sa ešte len "išlo diať". Kamarátka nám opiekla špekáčky, krásne to všade rozvoniavalo- hlavne oheň - tú jeho charakteristickú vôňu jednoducho môžem. Vôbec mi neprekáža, že si veci na druhý deň už nemôžem obliecť, stojí mi to za to. Veď práčka operie a keď sa pridá aj slnko, budem mať blúzku aj nohavice ako nové. Mám túto akciu rada už len z toho hľadiska, že sa na nej stretnem s ľuďmi, ktorých - ako je rok dlhý- nevidím. Čiže je o čom sa porozprávať, veď rok, to je dostatočne dlhá doba na množstvo nových zážitkov alebo poznatkov. Musím sa ale ešte vrátiť o krok nazad. Už keď po mňa prišiel taxík do školy, začalo sa to javiť zaujímavo. Taxikár mal pusteného Rytmusa- hneď sa ma ale pýtal, či to môže nechať alebo ... . Keďže Patrika tiež počúvam, nemala som s tým najmenší problém. Bola to taká pohodová jazda. Týmto by sa mu ešte raz chcela poďakovať za bezpečný odvoz, / Easy Taxi / . MHD by som to nemala šancu stihnúť.
Helena Michlíková.
P.S. OMD- Organizácia muskulárnych dystrofikov